V Európe boli a sú stále, dve geopolitické osi: jedna, Paríž - Berlín - Varšava - Moskva, druhá, Duseldorf - Mníchov - Viedeň - Belehrad - Istanbul. Na týhto osiach sa odohrávali všetky dejinné udalosti, vojny, sťahovanie národov. Veľmoci si navzájom strážil, aby tam nevznikol veľký štát, ktorý by ich ovládol. Význam Uhorska vzrástol ako dôsledok snahy zjednoteného Nemecka, ovládnuť južnú geopolitickú os. To zapríčinilo I. sv. vojnu. Po vojne sa Nemecko muselo vzdať svojich plánov a tým zaniklo aj Uhorsko. Nie preto, že ho ovládali Maďari, ale preto, že bolo príliš veľké. Z rovnakých dôvodov, dlho po II. sv. vojne, musela zaniknúť aj Juhoslávia.
Dnes sa európske štáty usilujú vytvoriť úniu na občianskom princípe, nie národnom. Európu bez hraníc, s voľným pohybom osôb, surovín, tovaru a služieb. Po stáročiach konkurencie, vojen, vraždenia a drancovania, to vyzerá ako pohnutie rozumu či svedomia. Je to však dôsledok stavu, že na svete vznikli silné konkurenčné štáty, USA, Rusko, Čína a Európa sa musí zjednotiť, ak chce uspieť. Či uspeje, to nezávisí od propagandy, ale, ako vždy doteraz, od surovín, pracovnej sily a odbytísk.
